Prevod vlastníctva verejného vodovodu a verejnej kanalizácie

Novela zákona č.442/2002 Z.z. účinná od 30.12.2021 prináša zmenu vo vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Podľa nových pravidiel môže byť ich vlastníkom len subjekt verejného práva, a to: 

  • obec, 
  • právnická osoba, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce a združenia obcí, 
  • združenia právnych osôb uvedených v predchádzajúcich bodoch.

Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva.

Významnú časť výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií v regióne pôsobnosti PVS, a.s. aj v súčasnosti zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektami verejného práva, a preto je potrebné zabezpečiť úpravu prevodu vlastníctva pri povoľovaní výstavby a kolaudovaní stavieb verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Úprava prevodu vlastníctva je predmetom žiadosti o uzavretie zmluvy, ktorú si môžete stiahnuť nižšie. 

Zoznam potrebných dokladov k prevodu vlastníctva 

Zoznam potrebných dokladov je súčasťou formulára žiadosti o uzavretie zmluvy. Podrobnejšie informácie nájdete aj v technickom predpise PVS, a.s.

Účinnosť a dôvod novely zákona

Novela (č. 516/2021 Z. z.) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je účinná od 30. 12. 2021.

Podľa dôvodovej správy bol zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z roku 2002 len dvakrát priamo novelizovaný, a to naposledy v roku 2009. Z praxe vyplynulo, že je potrebné novelizovať niektoré ustanovenia, ktoré nie sú dostatočné účinné, resp. si vyžadujú upresnenie. (dôvodná správa

Pôvodne platná úprava v § 3 ods. 2 zákona ustanovovala, aby vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie bola akákoľvek právnická osoba, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, a ktorá je bezúhonná v zmysle predpisov trestného práva, ako jediné dva nevyhnutné predpoklady vlastníctva uvedenej infraštruktúry. V aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia sa vyskytli zásadné problémy s realizáciou tohto základného práva vlastniť majetok, najmä z dôvodu množstva kogentných ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z. a technických predpisov ukladajúcich povinnosti vlastníkovi tejto infraštruktúry v súvislosti so zabezpečením verejného záujmu uvedenému v § 3 ods. 1. Ide o prípady, kedy napr. developer, ktorý vybuduje v obci niekoľko rodinných domov a inžinierske siete, ktoré sú napojené na existujúci už prevádzkovaný verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, toto odpredá vlastníkom rodinných domov v rozpore so zákonom, podľa ktorého vlastníkmi nemôžu byť fyzické osoby, v mnohých prípadoch dokonca plánovane zanikne, nemá záujem starať sa o uvedenú infraštruktúru, alebo nevytvára si účelovú finančnú rezervu na obnovu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (povinnosť vlastníka verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a pod. Zákonné povinnosti vlastníka sú v takýchto prípadoch vymáhateľné len vo veľmi nízkej miere a v dlhodobom časovom horizonte, čo je z hľadiska účelu predmetu úpravy a z hľadiska naplnenia a ochrany verejného záujmu (§ 3 ods. 1) prakticky neúčinné. V aplikačnej praxi sa teda takáto úprava ukázala ako nedostatočná z hľadiska ochrany verejného záujmu chráneného zákonom č. 442/2002 Z. z., a to záujmom na zriaďovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov (§ 3 ods. 1).

Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to Čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Podľa Čl. 20 ods. 2 Ústavy SR zákon stanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v Čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného bohatstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Verejný záujem na úrovni zákona je upravený v § 3 ods. 1 zákona, konkrétne verejného záujmu na zabezpečenie hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. V zmysle Čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle uvedeného subjekty verejného práva podľa navrhovanej definície sú lepšie schopné zabezpečiť vymáhateľnosť tohto verejného záujmu súdnou a najmä aj inštitucionálnou formou ak sú vlastníkmi predmetnej infraštruktúry.

Kto môže byť vlastníkom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie ?

Vlastníkom verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií môžu byť obce a vodárenské spoločnosti, ktorých právna forma je akciová spoločnosť a ktorých vlastnícku štruktúru tvoria mestá a obce.

Subjektom verejného práva je:

  • obec,
  • právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí,
  • združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b). 

Vlastníctvo súkromných osôb a vecné bremeno

Ak by výstavbu verejného vodovodu alebo kanalizácie vykonala súkromná osoba, musela by vlastníctvo tohto verejného vodovodu alebo kanalizácie previesť na subjekt verejného práva. Podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Znamená to, že v prípade výstavby novej verejnej infraštruktúry sa musí najneskôr pred podaním žiadosti o kolaudáciu stavby stať jej vlastníkom vodárenská spoločnosť alebo obec. 

Súčasní súkromní vlastníci verejných vodovodov a verejných kanalizácií ostávajú ich vlastníkmi aj naďalej, avšak od 1. januára 2022 ich môžu previesť len na subjekt verejného práva. 

Zároveň platí, že na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva. Predmetný zákaz zriadenia napríklad vecných bremien sa ustanovuje na zabezpečenie účelu ustanovení o vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií, aby nebol umožnený prechod vlastníctva na iné osoby ako subjekty verejného práva.

Súčasne sa ustanovuje výnimka zo zákazu uvedených zabezpečovacích záväzkov a vecných práv na účely investičných činností pri úveroch z bánk, financovaní zo štátneho rozpočtu alebo z verejných fondov ako napr. Envirofond, európskych fondov a pod.

Zákon neupravuje vyvlastňovanie ani nútený prevod vlastníctva už existujúcich stavieb.

§ 3 Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií

Citácia zákona 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach:

"Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Ak výstavbu verejných vodovodov a verených kanalizácií zabezpečujú právnické osoby, ktoré nie sú subjektmi verejného práva, podmienkou pre vydanie územného rozhodnutia je zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej stavbe medzi jej vlastníkom a subjektom verejného práva a podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je zmluva o prevode vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie medzi vlastníkom stavby a subjektom verejného práva. Na verejnom vodovode alebo verejnej kanalizácii nemôže vzniknúť vecné bremeno, záložné právo ani práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva okrem záložného práva na zabezpečenie úverov bánk pri financovaní investičných projektov prostredníctvom fondov Európskej únie, štátneho rozpočtu a ďalších verejných fondov, záložného práva na zabezpečenie pohľadávky poskytovateľa nenávratného finančného príspevku a záložného práva na zabezpečenie úverov bánk na financovanie zriaďovania a obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií."

Za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú

a)vodovody, ktoré neslúžia na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,

b)vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a zariadení vodou, ako aj zariadenia slúžiace na účely požiarnej ochrany,

c)odberné zariadenia na vodárenských nádržiach a vodných tokoch,

d)hydroforové stanice zásobujúce jednotlivé vyššie budovy alebo ich skupiny, alebo priemyselné stavby a poľnohospodárske stavby a hydroforové stanice, ktoré sú súčasťou viacúčelových zariadení,

e)vodovodné prípojky.

Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú

a)kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd,

b)samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení,

c)dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu,

d)kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy,

e)záchytné priekopy,

f)domové čistiarne odpadových vôd a žumpy,

g)kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti,

h)kanalizačné prípojky.